Autoři: Lorant Krajcsovics, Peter Morgenstein, Henrich Pifko
Foto: Robert Špaček, SOŠ Senica
Jan Vodňanský v jednom zo svojich programov po opise, ako spisovatelia píšu len úchytkom popri iných aktivitách, hovorí: ,,Len málo žijúcich spisovatel’ov sa dokáže zdisciplinovať natol’ko, aby úplne prestali písaf‘ O architektoch to platí tiež, a pritom ktorá budova má najmenšiu uhlíkovú stopu? Tá, ktorá sa nepostaví… Pravda je, že nepostavená architektúra je bežnejšia než nenapísané knihy. Študentské projekty, manifesty vel’kých architektov či virtuálne budovy metaverza len nepatrne ovplyvnia klímu planéty. Je tu však ďalšia skupina stavieb, ktoré nestaviame: budovy, ktoré boli postavené už dávnejšie a ktoré po obnove využívame ďalej namiesto ich zbúrania a nahradenia novou architektúrou, neraz menej hodnotnou, no s mnohými tonami „viazaných“ emisií C02.
Obnova budov má dve roviny. Jednou z nich je spomínaná ohl’aduplnosť k pro strediu, druhou zachovanie architekto nických hodnot či obrazu mesta. O tejto kultúrnej udržatel’nosti by sme mali hovoriť častejšie (zabúda sa na ňu v honbe za ziskom) a obe tieto roviny musíme pri rekonštrukciách zohl’adňo vať. Pri „zateplení panelákov“ by stačila solídna technická úroveň komplexnej obnovy v spojení s elementárnou slušnosťou a architektonickou kvalitou, pri obnove historických a pamiatkovo chránených budov však máme, pokial‘ ide o možnosti stavebných úprav, obmedzený manévrovací priestor: prioritu má zachovanie charakteru a výrazu stavby.
Limity a potenciály
Takouto architektonicky hodnotnou a pamiatkovo chránenou stavbou je aj budova Fakulty architektúry a dizajnu STU (FAD) od architekta Emila Belluša. Je to zároveň budova, ktorá by popri svojich utilitárnych funkciách mala byť aj učebnou pomôckou pre študentov architektúry. V tej „architektonickej“ rovine to funguje čoraz lepšie, miznú niektoré necitlivé úpravy a aj na toalety sa už dá vstúpiť bez pocitu hanby. Príspevok k menším emisiám CO, z prevádzky budovy tu však dosahujeme ťažšie: na architektonický výraz fasád nesmieme siahnuť, efektivita vnútorného zateplenia pomerne malých ploch stien je otázna, nedávna výmena okien nenecháva priestor na ich zlepšenie v dohradnom čase a snaha o úspory energie pri vetraní naráža na ekonomic ké limity. Pritom však chceme, aby bola naša budova príkladom, aby ukazovala verejnosti i študentom, ako sa veci dajú robiť čo najlepšie aj z environmentálne ho hradiska. Preto sme sa pustili do hradania možných riešení v rámci interného výskumného projektu FAD-eCO2. Skúmame možnosti, ako na našej fakulte {,,FAD“) zmenšiť {,,-,,) emisie skleníkových plynov {,,eCO,“) spojené s jej prevádzkou. Možnosti, ktoré presahujú rámec konvenčných technických riešení – obmedzenia tohto „hard“ prístupu v pamiatkovo chránenej budove sme už spomenuli. Sústreďuje me sa najma na „soft“ riešenia spočívajú ce v úprave prevádzky budovy a správa nia jej užívaterov.
Zvonku i zvnútra
Naprieč Európou badať snahu univerzit stať sa motorom a inšpiratívnym príkladom napÍňania cierov udržaternos ti. Napríklad v Rakúsku sa už v roku 2012 sformovala aliancia štrnástich univerzit, v rámci ktorej vznikal projekt s názvom UniNEtZ. Projekt prepája univerzity a vládny sektor a je zameraný na sledovanie a možnosti implementácie cierov udržaterného rozvoja OSN (SDGs) v Rakúsku. Zároveň sa projekt zameriava na smerovanie k SDGs v univerzitnom výskume, vo vzdelávaní i v riadení univerzit. Najviac nás inšpirovala viedenská Universitat fur Bodenkultur, ktorá chce byť vzorovou školou v oblasti udržaternosti.
Súvisí to aj s ciermi Európskej únie v oblasti znižovania emisií (aktuálne zvýšenými zo 40 na 55 % do roka 2030), s požiadavkami Európskej zelenej dohody a so závazkami v Pláne obnovy. Univerzita, ktorá je prostredím formova nia budúcich odborníkov, by mala byť v oblasti dosahovania uhlíkovej neutrali ty vzorom a príkladom pre študentov aj pre spoločnosť. Na splnenie týchto cierov budú potrebné nielen finančné prostriedky na modernizáciu budov i vybavenia, ale aj zmeny správania zamestnancov a študentov. Na to, aby sme to na FAD efektívne dosiahli, musíme poznať zdroje a množstvo emisií CO,. Zich komplexnej analýzy je možné stanovit“ ciele a účinné postupy na ich zníženie. Zvlášť môžeme posudzovať zdroje emisií súvisiace s fyzickou podstatou budovy a zdroje súvisiace s prevádzkou, organizáciou a manažmentom inštitúcie: fakulta je budova, no fakulta sú aj rudia. A hoci sme zdôraznili motiváciu zvonka, treba počítať aj s (latentnou) vnútornou motiváciou univerzit a ich súčastí prispieť k udržaternému životu na planéte – napriek chýbajúcej systémovej podpore a dominancii iných tém v komunikácii našich univerzit.
Ako eko
V rámci projektu FAD-eCO2 je naším cierom vypracovanie akčného plánu „dekarbonizácie“ fakulty s dôrazom na prevádzku, procesy a správanie užívate rov. Výsledkom má byť komplexný elektronický manuál na redukciu uhlíkovej stopy fakulty a vytvorenie rámcového plánu, ktorý bude identifiko vať jednotlivé oblasti a možnosti implementácie strategických opatrení na zvýšenie udržaternosti prevádzky. Opatrenia delíme podra náročnosti ich implementácie (finančnej, technickej, spoločenskej, časovej), identifikujeme vhodné ukazovatele na sledovanie progresu v jednotlivých oblastiach. Cierom projektu je aj návrh nástrojov na motiváciu zamestnancov a konceptu propagácie opatrení na zvyšovanie udržaternosti. Hoci hlavným cierom je redukcia emisií CO2, projekt bude riešiť aj ďalšie opatrenia na zvýšenie udržater nosti FAD. Projekt pozostáva zo štyroch nadvazujú cich fáz {pracovných balíčkov). Zámerom tej úvodnej je analýza súčasného stavu, zber dát a podkladov – to je nutné na vyhodnotenie zmeny emisií oxidu uhličitého do atmosféry v súvislosti s prevádzkou FAD. V rámci tejto fázy sa venujeme aj analýze fyzického stavu objektu, v rámci letnej školy „BIM neFÁDne“ sme so študentmi pripravili základ virtuálneho modelu budovy. Problémom je horšia dostupnosť východiskových dát, v minulosti chýbal presný monitoring a dnes musíme zohradňovať výkyvy spôsobené pandémiou. Emisie skleníkových plynov delíme na priame a nepriame (najma z importovanej energie, z dopravy a z výroby produktov, ktoré na fakulte používame).
Druhou fázou projektu je komplexná identifikácia oblastí s potenciálom redukcie uhlíkovej stopy a zvyšovania udržatel’nosti FAD. Na základe monitoro vania jednotlivých oblastí bude potrebné vyčíslit‘ emisie a identifikovat‘ možnosti na ich efektívnu redukciu. Oblasti, ktoré sa budú špecificky vyhodnocovat“, zahiňajú riadenie spotreby a využívania energie, zvýšenie energetickej hospodár nosti, riadenie mobility a cestovania, minimalizáciu odpadu, úpravu kritérií na obstarávanie a nákupy, využitie obnovi tel’ných zdrojov, používanie alternatív nych palív a v neposlednom rade správanie užívatel’ov.
Tretia fáza je z hl’adiska reálnej imple mentácie kl“účová, zameria sa na užívatel’a. Akčný plán sa spracuje adresne pre jednotlivé skupiny užívate l’ov budovy FAD – študentov, zamestnan cov, manažment fakulty a verejnosť (návštevníkov), osloví užívatel’ov s ciel’om informovat“ ich o navrhnutých opatre niach a motivovat“ ich zapojit‘ sado projektu – bez toho nie je možné dosiahnuť vytýčené ciele. Pripravíme interaktívnu webovú stránku s informá ciami o aktuálnych emisiách (so snahou zaujat“ a motivovat“ užívatel’a), s osobnou aj inštitucionálnou kalkulačkou CO, diskusiami, infografikami a informáciami pre konkrétne skupiny užívatel’ov o tom, ako môžu prispieť k znižovaniu emisií CO, na FAD. Štvrtou fázou projektu bude dopracovanie akčného plánu na redukciu emisií CO„ ktorý bude obsahovat“ návrh špecifických opatrení, súbor indikátorov sledovania progresu a manuál environ mentálne ohl’aduplného správania zamestnancov a študentov. Popritom počítame s opatreniami aj na strane budovy (mohlo by ísr napríklad o využitie OZE, zlepšenie izolácie či o doplnenie zelene), rozhodneme o nich na základe podrobných analýz.
Ako potom
Na FAD sme sa pustili do riešenia tohto projektu zhruba pred rokom a podarilo sa nám inšpirovať ďalších. Podobné aktivity sa na našej univerzite rozbiehajú aj centrálne v spolupráci s rektorátom a STU sa stala súčasfou konzorcia EULIST, ktoré má v oblasti udržatel’nosti za ciel‘ interdisciplinárne prepojir univerzity naprieč Európou. Znižovanie emisií skleníkových plynov zmenu klímy zmierni, ale nezabráni jej. Aj naša fakulta (ako organizácia aj ako budova) sa bude musieť pripraviť na extrémne prejavy počasia. Letné exteriérové teploty atakujúce 37 °C a nočné neklesajúce pod 20 °C povedú k prehrievaniu budovy a možno aj k potrebe chladit“ ju. Prívalové dažde s úhrnom okolo 40 mm/h budú predstavovar záraž pre strešnú rovinu, pre jej odvodnenie aj pre pril“ahlé spevnené plochy. Aj na toto sa musíme pripravif.
Našou snahou je znížit“ emisie CO, – mali by sme dokázat“ pokryt“ ich ekvivalentom ušetrených emisií zo získavania energie z OZE na budove. Naše možnosti stavebných zásahov sú však obmedzené, a ak sa nám nepodarí naplnit“ tento ciel‘, mžu príst“ na rad kompenzačné opatrenia. ,,Uhlíkovú neutralitu“ môžeme dosiahnur prostredníctvom projektov v iných lokalitách, napríklad výsadbou lesa na území Slovenska alebo aj v iných krajinách či na iných kontinentoch – pre globálnu klímu to nie je podstatné.
Na záver doplňme ešte jedno podstatné hl’adisko: sociálny rozmer udržatel’nosti. Sústreďujeme sa pri ňom na posúdenie (prípadne aj na zlepšenie) vplyvov prostredia budovy na užívatel’ov – hovo ríme o zdraví a komforte, a snažíme sa vyjadrir tieto kategórie kvantifikovatel’ nými ukazovatel’mi…
